Život Prešova
online
online
Poľnohospodárska politika EÚ má byť spravodlivejšia, tvrdia odborníci
15.10.2012 Nitra
Nitra 15. októbra (TASR) - Udržateľná poľnohospodárska politika a priority Európskeho parlamentu v tejto oblasti boli hlavnou témou Fóra občanov, ktoré na pôde Slovenskej poľnohospodárskej univerzity (SPU) zorganizovala kancelária Európskeho parlamentu na Slovensku.
O spravodlivej, efektívnej a udržateľnej poľnohospodárskej politike Európskej Únie diskutovali v Nitre poslanci Európskeho parlamentu, predstavitelia poľnohospodárov i Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.
Prakticky všetci diskutujúci sa zhodli v názore, že budúca poľnohospodárska politika Európskej únie (EÚ) by mala byť v budúcnosti spravodlivejšia a mala by odstrániť rozdiely v priamych platbách medzi starými a novými členskými štátmi EÚ. Podľa prieskumu verejnej mienky, ktorý zrealizoval Inštitút pre verejné otázky (IVO) by mala poľnohospodárska politika EÚ zabezpečiť predovšetkým bezpečné a dostupné potraviny. „Kvalita potravín výrazne dominuje. Za ňou nasleduje požiadavka na zabezpečenie pracovných miest na vidieku a verejnosť naozaj preferuje aj čo najrýchlejšie odstránenie rozdielov v priamych platbách. K hlavným cieľom EÚ by mala patriť aj potravinová bezpečnosť a o niečo menej dominuje presadzovanie výroby šetrnej k životnému prostrediu,“ uviedla Oľga Gyárfášová z IVO.
Nový systém od roku 2014
Pripravovaná nová spoločná poľnohospodárska politiku by mala byť v Európskom parlamente schválená do leta budúceho roku. Platiť má začať od roku 2014. Podľa slov europoslankyne Anny Záborskej je však dodržiavanie termínov pri schvaľovaní takýchto zložitých dokumentov otázne. Pripomenula, že k prijímanému materiálu prišiel doteraz rekordný počet viac ako 7400 pozmeňovacích návrhov.
Podľa Záborskej bude dôležité aj to, koľko financií EÚ na poľnohospodársku politiku vyčlení. V rozpočtovom období 2007 až 2013 je to približne 40 percent z celkového rozpočtu. V návrhu na budúce sedemročné obdobie by mal byť rozpočet na približne rovnakej úrovni, vo výške okolo 435,5 miliárd eur. Podľa odborníkov by to však percentuálne i reálne predstavovalo pokles financovania poľnohospodárstva. „Europoslanci preto presadzujú zachovanie súčasnej úrovne výdajov rozpočtu EÚ na poľnohospodárstvo do roku 2020. Je to v záujme bezpečnosti potravín, ochrany životného prostredia, vytvárania nových pracovných miest a zaistenia konkurencieschopného európskeho poľnohospodárstva,“ skonštatovala Záborská.
O spravodlivej, efektívnej a udržateľnej poľnohospodárskej politike Európskej Únie diskutovali v Nitre poslanci Európskeho parlamentu, predstavitelia poľnohospodárov i Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.
Prakticky všetci diskutujúci sa zhodli v názore, že budúca poľnohospodárska politika Európskej únie (EÚ) by mala byť v budúcnosti spravodlivejšia a mala by odstrániť rozdiely v priamych platbách medzi starými a novými členskými štátmi EÚ. Podľa prieskumu verejnej mienky, ktorý zrealizoval Inštitút pre verejné otázky (IVO) by mala poľnohospodárska politika EÚ zabezpečiť predovšetkým bezpečné a dostupné potraviny. „Kvalita potravín výrazne dominuje. Za ňou nasleduje požiadavka na zabezpečenie pracovných miest na vidieku a verejnosť naozaj preferuje aj čo najrýchlejšie odstránenie rozdielov v priamych platbách. K hlavným cieľom EÚ by mala patriť aj potravinová bezpečnosť a o niečo menej dominuje presadzovanie výroby šetrnej k životnému prostrediu,“ uviedla Oľga Gyárfášová z IVO.
Nový systém od roku 2014
Pripravovaná nová spoločná poľnohospodárska politiku by mala byť v Európskom parlamente schválená do leta budúceho roku. Platiť má začať od roku 2014. Podľa slov europoslankyne Anny Záborskej je však dodržiavanie termínov pri schvaľovaní takýchto zložitých dokumentov otázne. Pripomenula, že k prijímanému materiálu prišiel doteraz rekordný počet viac ako 7400 pozmeňovacích návrhov.
Podľa Záborskej bude dôležité aj to, koľko financií EÚ na poľnohospodársku politiku vyčlení. V rozpočtovom období 2007 až 2013 je to približne 40 percent z celkového rozpočtu. V návrhu na budúce sedemročné obdobie by mal byť rozpočet na približne rovnakej úrovni, vo výške okolo 435,5 miliárd eur. Podľa odborníkov by to však percentuálne i reálne predstavovalo pokles financovania poľnohospodárstva. „Europoslanci preto presadzujú zachovanie súčasnej úrovne výdajov rozpočtu EÚ na poľnohospodárstvo do roku 2020. Je to v záujme bezpečnosti potravín, ochrany životného prostredia, vytvárania nových pracovných miest a zaistenia konkurencieschopného európskeho poľnohospodárstva,“ skonštatovala Záborská.
0
www.ZIVOTPO.sk
